Pod schodmi vinárne na Orlí trčí z modrého kabáta plešina zhrbenej postavy a v intímnom osvetlení sa tajomne leskne. Nezasvätený netuší, že plešina patrí tomu, kto už onedlho preberie štafetový kolík od Karla Gotta, najslávnejšieho slávika všetkých čias.

Reč je o svetoobčanovi menom Radovan Petruš. Prinášame príbeh jeho alter ega, brnenského Karla Gotta.

Ako je možné, že sa cesty dvoch v podstate identických Gottov uberali tak odlišným smerom? Ako to, že jeden z nich sa o deviatej večer ponáhľa na charitu, aby stihol večierku, zatiaľ čo druhý zaspáva v pohodlí pražskej vily v objatí očarujúcej manželky?

Brnenský Gott sa narodil začiatkom 70. rokov v Hlohovci na Slovensku. Rád spomína, ako sa už na základnej škole dokorán otvárali dvere učební a ústa okoloidúcich, keď monotónnosť vyučovania rozvlnil jeho nebeský hlas. Rodinné nezhody v mladosti však spôsobili, že cesta z konzervatória viedla priamo do tvrdej reality. Reality, kde sa na chlieb zarába nastavenou čapicou – v Radovom prípade však tiež zlatom v hrdle.

Ulice Hlohovca, Trnavy, Nitry, Bratislavy, neskôr tiež Luhačovíc a dokonca Karlových Varov už čoskoro naplnil spev, ktorý svojimi dimenziami schováva do vrecka Pillarovú, Davida a dokonca aj samotného Gotta. Z užasnutého šuškania poslucháčov sa dalo zachytiť ešte aj meno akéhosi Pavarottiho.

„Náhradník, náhradník!“ vyli pred pár rokmi ako v extáze zákazníci istej bratislavskej reštaurácie počúvajúc ľúbe tóny piesne Kdepak ty ptáčku hnízdo máš. Toto však bolo Radovi dávno jasné. Na konzervatóriu mu síce vyučujúca neraz vyčítala neschopnosť spievať tak, aby sa trafil do hudby, ale mladý gigant si z podobných rečí nič nerobil. Šiel svojou cestou a dostal tak príležitosť počuť rovnakú výčitku aj od Michala Davida. Na súkromnej audiencii sa však Náhradník dozvedel, že ešte nič nie je stratené – z toho usúdil, že pozvánka do siene slávy je len otázkou času.

Dobre spievať, to nie je pre každého. Sám Mistr (hoci toto oslovenie rozpačito odmieta s tým, že ešte nenastal čas), zdôrazňuje dôležitosť vrodeného talentu. Čo je vrodené, to sa nikdy nestratí. Kto by chcel tvrdiť, že cigarety škodia fenomenálnemu hlasu, dopúšťal by sa šírenia „absolútnych kravín“, nech by to bol trebárs najvychýrenejší hudobný odborník. Jeho zvonivý hlas dokazuje, že príležitostná cigaretka mimo sezóny nič nepokazí.

Ďalším speváckym tipom je nepreháňať to s alkoholom. Aj tie najzvučnejšie hlasy sa už utopili v prúdoch nestriedmo konzumovanej borovičky. Ráno však jeden koňačik nalačno uvedie čerstvo prebudený organizmus do perfektnej rovnováhy.

Správny spevák sa o svoj hlas stará bez ohľadu na ročné obdobie. Šál, čiapka a rukavice sú samozrejmosťou, nehovoriac o požívaní výlučne vlažných nápojov. Surové vajíčko nezlepší zlý hlas, ale pomôže udržať ten dobrý. Ani názov článku nie je náhodný – posledný z tipov na zveľaďovanie hlasového fondu je káva s tromi cukrami.

Křížem krážem já prošel jsem město…

Keď doznie posledný tón „To musím zvládnout sám“ (a že doznieva asi pol minúty – sááááááááá…m), ukazujú sa temné stránky (ne)nadobudnutej slávy.

Prvé Náhradníkovo stretnutie so Sinatrom Východu prebehlo asi pred tromi rokmi. Trasúc sa trémou pred veľkým okamihom, zastavil Rado svojho hrdinu na ceste z nahrávacieho štúdia a rozhodol sa zaspievať mu. Božský Kája sa najprv zdráhal, ale nakoniec si pár piesní vypočul. Jeho reakcia bola typicky snobská a netaktná: „To nemůžete, jen tak začít zpívat. Já mám školy!“ Azda to bola práve Kájova zle maskovaná závisť, ktorá spôsobila, že sa o jeho konkurenta začala zaujímať kriminálna polícia. Takto sa zrodil sladkobôľny vzťah medzi majstrom a učňom.

Učeň sám je obeťou ľudskej zloby a všemožných úkladov zo strany etablovaných hviezd. Nechceme ich priživovať, dáme teda čitateľovi len nenápadnú indíciu – málokto počul Rada spievať pieseň Tornero.

Áno – aj osoba zodpovedná za tento presladený šláger je pod vplyvom zžieravej nenávisti schopná šíriť plané reči o neobjavenom zlatom slávikovi. Neslýchaný hlasový rozsah, podľa slov vlastníka presahujúci rozsah bežného klavíra, tak zostáva prišliapnutý perfídnymi rečami rýchlokvasených celebrít. Darmo však zlé jazyky slintajú, že Radov spev je nevyvážený a falošný – tí, ktorí jeho povesť rozšírili od Prahy až po Prešpork, vedia svoje.

Napriek tomu sa brnenský Karel Gott nehanbí priznať svoj podiel viny na doposiaľ malom úspechu. Tréma je nepríjemnosť, ktorá môže pribrzdiť aj tých najlepších. Práve kvôli nej sa rokmi rozplynuli  príležitosti na spoluprácu s Darinkou, Vašom Patejdlom či Marikou. Je mojou redaktorskou povinnosťou doplniť, že keby Marika počula, aký dlhý dojazd má v Radovom podaní jej Vyznanie, praskli by jej galusky.

Hned zítra ráno zavolám…

Zajtra, keď potenciálny nástupca na Karlov trón zozbiera odvahu, vyrazí do Prahy.  Tam sa rozhodne o osude dvojice, ktorá ešte možno celkom nevie, že je dvojicou.

Keďže Rado o pozícii náhradníka nepochybuje, na rovinu sa Káju opýta, ako to s tým nástupníctvom vlastne je. Sám je ochotný odložiť definitívne prebratie žezla do doby, kým Kája zavesí kariéru na klinec. Dovtedy mu bude všemožne pomáhať, zastupovať ho na menších akciách a možno si občas zanôtia spolu.

Čudovali sme sa, kde sa v Radovi berie toľká istota a sebavedomie. Prečo si myslí, že mu Maestro ponúkne bývanie a financie na naštartovanie kariéry?

Božský Kája je svetoznámy, ale v jeho sláve hrá úlohu čas. Korunný princ sa na scéne pohybuje kratšie, ale ako sme už uviedli, jeho povesť sa šíri rýchlosťou požiaru v lužnom lese – a Hlohovec má akurát toľko písmen čo Las Vegas. Náhradník nám tiež tajnostkársky prezradil, že sama dcéra K. G. v slabej chvíli pošepla otcovi: „Tak tě, tatínku, přece nakonec někdo předstihl!“ Bohužiaľ presne nevieme, ktorá.

Ako sám Náhradník hovorí, za opýtanie nič nedá. Božský Kája mu z nosa neodhryzne a prípadné odmietnutie mu vrodenú genialitu nevezme. Ak však uspeje, nebude už po svete chodiť v tuláckych bagančiach, ale lietať na zlatých slávičích krídlach. Dole, pod klenbou oblakov, sa závistlivá Ilona pomaly roztečie na kolomaž. Možno už zajtra.