Pri vyslovení názvu HC Kometa sa búri krv v žilách fanúšikov od Modřic až po Černá pole a bohvie, možno aj ďalej. Čím to je, že boj o okrúhly kus čiernej gumy dokáže rozrajcovať tisíce ľudí a vyhnať ich do ulíc? Z obavy o vlastné zdravie som tento článok písal bez obligátneho intervjú, ale trochu svetla možno do prípadu vniesť aj bez toho.

Akonáhle skončí zápas, zo štadióna sa vyvalí hučiaca horda, jej členovia zaplnia ulice a šaliny a cestou na pivo bilancujú tragédiu, ktorej boli práve svedkami. Na náhodného okoloidúceho sa nalepí toľko športového nadšenia, až sa musí diviť, že si ešte nekúpil polyesterový klobúk a modré pivo v plaste. Šport je koniec-koncov krásna vec!

Hierarchický systém komeťákov v niektorých svojich rysoch pripomína generalitu severokórejskej armády. Čím viac odznakov, tým vyššia funkcia. Od menej ostentatívnych systémov sa oba zmienené líšia tým, že odznakov je akosi priveľa. Fanúšikovia majú oproti vojenským kádrom navrch v schopnosti pokrývať svoje telá odznakmi relatívne rôznorodo.

Kým generáli začnú vešať metále na nohavice až po vyčerpaní miesta na prednej strane saka, komeťák sa od samého začiatku môže načančať celý: Pod klobúkom či rohatou čapicou sú modro-biele vlasy, tvár (v klubových farbách) je od zvyšku tela oddelená šálom (v klubových farbách), nasleduje dres (v klubových farbách), pod ktorým je tričko, visačka na kľúče a peňaženka – všetko samozrejme v prízračnej kombinácii modrej a bielej. Stavím sa, že komeťáckymi zapaľovačmi sa zapaľujú výhradne LM light.

Zrejme neexistuje presné názvoslovie pre jednotlivé hodnosti fanúšikov, ale kto má na sebe dostatok doplnkov s logom klubu, môže sa označovať ako „Modrobílé šlechtíc/Pravé Komeťák“. Šál v rituálnych farbách je povinnosťou bez ohľadu na vek a rang, hoci je pravda, že o úspešných časoch Komety sa bude ľahšie hovoriť fanúšikovi, ktorý má 93 rokov než tomu, ktorý má tri.

Ako vyplýva z ponuky komeťáckeho „fanshopu“, klubová príslušnosť sa dá zvýrazniť aj na takmer nahej postave. Hoci som ničoho podobného nebol svedkom, bolo by určite zaujímavé sledovať rozvášnený párik, keď zo seba strháva boxerky a tangá s nápisom HC Kometa. “Mámo, kams ně dala ty komeťácký trencle, du fandit.I ty ďáblice, ty máš na sobě komeťácký tanga./ Kluku, hokej bude muset počkat.”

Pri Ronde stojí obchod s použitou hokejovou výstrojou. Domýšľam si, že pravý modrobílý šlechtic má doma v tajnej krabici pod posteľou schovaný zažltnutý suspenzor od obľúbeného hráča. Obchod má síce v sortimente kadečo, ale kto by si domov vláčil betóny?

Fanúšik musí fandiť – a aby mohol fandiť, musí mať pieseň, ktorá rozochveje jeho srdce a podrží ho v ťažkej chvíli (ak som sa dovtípil správne, o ťažké chvíle v prípade Komety nie je núdza). Kým mi z uší začala vytekať krv, stihol som si vypočuť dva komeťácke fláky. Prvý z nich, vyzývajúci k pozdvihnutiu šálov, rozochvieva predovšetkým srdcia milovníkov klasickej hudby. Tklivým hlasom umelec vzýva slávu klubu a posmievačom naznačuje, že majú po chlebe. Textár sofistikovane zapracoval aj obľúbený komeťácky účes, hoci výraz „vlasatice toulavá“ nemusí predstavu mulletu navodiť ihneď.

Druhá hymna je modernejšia a po internete koluje pod názvom „Navždy spolu“. Pôvodný videoklip mnohé napovie. Hoci snaha kameramana o zachytenie predovšetkým esteticky znesiteľných exemplárov je zjavná, nie vždy mu to celkom vyšlo. V záberoch sa tak občas mihnú obtlstlé ryčiace kreatúry s farebnými vlasmi, poskakujúci oligofrenici s gigantickými klobúkmi a mnoho iného. Keby čitateľ navštívil napríklad koncert kapely Spasm, rozdielov by až na chýbajúce klobúky a malé deti bolo len pár. Dav je navyše celkom zámerne snímaný iba pri piškuntáliách na námestí – od skutočnosti, že pravidelne blokuje dopravu v centre, tvorcovia zbabelo odvrátili zrak.

Deti sú pozoruhodnou súčasťou komeťáckeho kaganátu. Jedince pod 120cm výšky nevyzerajú, že by z úžasných športových podujatí niečo mali, hoci sú často ovešané väčším množstvom suvenírov ako ich rodičia. Na druhej strane je pochopiteľné, že ak sa z ľudského mláďaťa má stať vyrevujúci zachladený pubescent v modro-bielom drese, treba s indoktrináciou začať už v ranom veku.

Čo povedať na záver? Kometa tu bude, tak ako sú na námestiach holuby a v párkoch múka. Ani desaťročia po sebe nasledujúcich prehier nedokázali jej fanúšikov presvedčiť, že ich hulákanie na výsledky nemá vplyv, preto tu asi ostanú tiež – ako samozvaná náhradka vymiznutých feudálov v tejto smutnej postmodernej dobe. Mámo, ňáké čobolák tu žgryndá na Kometu, dem mu s klukem naložit… I ty ďáblice!